Ako žiť s deťmi

Pri výchove detí nie sú problémom deti, ale dospelí. 
Dospelý človek, ktorý je spoľahlivý a stabilný, má v srdci lásku a toleranciu, je najlepšou výchovou, akú dieťa dieťa môže dostať. Potrebujeme vychovať samostatného jedinca, ktorého nemusíme stále kontrolovať. Ak sa nám to podarí, zabezpečíme mu slušné správanie, pevné zdravie telesné i duševné. 
Dieťa nie je žiadny špeciálny živočíšny druh, ktorý sa líši od človeka. Dieťa je muž alebo žena, ktorí ešte nedosiahli plného vzrastu. Akékoľvek pravidlo, ktoré platí pre správanie muža a ženy , platí aj pre deti.

Dieťa má právo na sebaurčenie.
Neha a láska dieťaťa môže byť zachovaná iba vtedy, keď je mu dovolené konať na základe vlastného sebaurčenia. Keď to narušíme, narušíme do istej miery i jeho život a duševné zdravie. Existujú dva dôvody, prečo býva právo dieťaťa rozhodovať samé za seba narušované : nebezpečné prostredie a my, dospelí. My – dospelí – mu totiž robíme veci, ktoré robili nám a ktoré sa nám často nepáčili. Len sme už na to zabudli. Na nápravu veci môžeme urobiť toto : dajme dieťaťu voľnosť v prostredí, ktoré mu nemôže ublížiť a ktoré ho nemôže ťažko poraniť a zároveň nijak výrazne neobmedzuje jeho priestor a čas. Keď dieťaťu niečo dáte, je to jeho. Už to nie je vaše. Šaty, hračky – všetko, čo sa dieťaťu dá, musí ostať výhradne pod jeho kontrolou. Takže - keď dieťa roztrhá svoju košeľu, zničí svoju posteľ alebo rozbije svoje autíčko – do toho vám-nám dospelým absolútne nič nie je. Ako by sa nám dospelým páčilo, keby sme dostali darček a „darovateľ“ by nám potom každý deň hovoril, čo máme s darom robiť ? A pokiaľ by sme sa o ten dar nevedeli postarať podľa predstáv darcu, tak by nás ešte navyše potrestal ? Určite by sme si to nenechali len tak a prípadne by sme dar zničili. Dospelí vedia, že by to tak urobili. Keď to spravíme dieťaťu, zničí nám nervy. To je odplata. Plače. Otravuje nás. Ničí nám veci. „ Náhodou“ rozlieva mlieko. Schválne ničí veci, kvôli ktorým je tak často napomínané. Prečo? Pretože bojuje za vlastné sebaurčenie, za svoje právo niečo vlastniť a za to, aby bolo vo svojom prostredí brané vážne. Budete to mať s ním (dieťaťom) ťažké . Je to ľudská bytosť. Človek sa stal kráľom v živočíšnej ríši vďaka tomu, že ako druh, ho nebolo možné poraziť. Človek neupadá tak ľahko do poslušnej apatie. 

Človek je vo svojej podstate dobrý.
Človek sa môže stať zlým iba vinou vážnej aberácie. Tvrdý výcvik ho robí nespoločenským. Aby človek zostal duševne zdravý, musí si uchovať svoju vlastnú schopnosť prispôsobovať si svoje okolie sebe samému. Človek je duševne zdravý a bezpečný do tej miery, do akej je sebaurčený. Pri výchove vášho dieťaťa je nutné vyvarovať sa pred jeho „cvičením na spoločenského živočícha.“ Vaše dieťa je na počiatku spoločenské a dôstojné, tak ako vy. V relatívne krátkom čase ho nevhodné zaobchádzanie tak obmedzuje, že sa začne búriť. Táto revolta sa môže zintenzívňovať a to do takej miery, že sa môže stať postrachom pre svoje okolie. Bude hlučné, bezohľadné, neopatrné na svoje veci, nečisté – jednoducho urobí čokoľvek, len aby vás mohlo nahnevať. Cvičte ho, kontrolujte ho, a stratíte jeho lásku. Keď sa dieťa snažíte kontrolovať a vlastniť, môžete ho navždy stratíť. Samozrejme, že pokiaľ už vaše dieťa bolo vycvičené, kontrolované, neustále muselo počúvať, čo má robiť, a jeho vlastníctvo mu bolo odoprené, budete mať problémy. Odrazu zmeníte svoju taktiku. Pokúsite sa poskytnúť mu jeho slobodu. Bude veľmi podozrievavé a bude pre neho ťažké prispôsobiť sa. Toto prechodné obdobie bude ťažké. Ale na jeho konci budete mať vyrovnané, vychované, spoločenské dieťa, ktoré je k vám ohľaduplné a ktoré vás, čo je pre vás veľmi dôležité, miluje. Dieťa, ktoré je obmedzované, vedené, kontrolované a s ktorým sa manipulujete bude veľmi úzkostlivé. Jeho rodičia sú bytosti veľmi dôležité pre jeho prežitie. Predstavujú jedlo, oblečenie, prístrešie, lásku. Dieťa chce byť v blízkosti rodičov. Chce ich prirodzene milovať, pretože je ich dieťaťom. !! Ale na druhej strane sú rodičia bytosti, ktoré jeho prežitiu bránia. Jeho celé bytie a život závisia od práv používať svoje vlastné rozhodnutia, ktoré sa týkajú jeho pohybov, jeho vlastníctva a jeho tela. Rodičia sa snažia toto prekaziť na základe chybnej predstavy, že dieťa je hlupák, ktorý sa nič nenaučí, pokiaľ nebude pod „kontrolou“. Takže dieťa sa musí nepriateľovi vyhnúť, bojovať a napádať ho. U dieťaťa vzniká dilema : „Ja ich naozaj milujem. Tiež ich potrebujem. Ale oni stelesňujú narušovanie mojich schopnosti, mojej mysle, môjho potenciálneho života. Čo so svojimi rodičmi urobím? Nemôžem s nimi žiť. Nemôžem žiť bez nich.“ Sedí tam vo svojich detských dupačkách a vŕta mu hlavou tento problém. Tento problém, táto úzkosť s ním zostane viac menej ďalších osemnásť rokov. A to mu zničí život. Sloboda pre dieťa predstavuje slobodu pre vás. Prenechanie vlastníctva dieťaťa svojmu osudu nakoniec znamená bezpečie pre toto vlastníctvo. Akú obrovskú silu vôle vyžaduje od rodiča to, aby na dieťa nechrlil neprestajný prúd povelov a nariadení! Aké je pre nich utrpenie, keď sa musia pozerať, ako sa majetok dieťaťa rozpadá! Koľko sebazaprenia potrebujú, aby neprikazovali, čo a ako, má kedy a kde robiť. Pokiaľ ale chcete spokojné, zdravé, šťastné, starostlivé, krásne a inteligentné dieťa, tak sa to musí urobiť!